1 Klubová činnosť
      

Súčasná situácia
Klubový život na Slovensku ďaleko zaostáva za ostatnými krajinami v stredoeurópskom priestore, a žiaľ i za štátmi bez akejkoľvek bridžovej tradície na východ od nás. Je smutné, že v období totality, ktoré nebolo pre bridž príliš naklonené, bola klubová činnosť oveľa intenzívnejšia ako je tomu dnes (zanikli známe kluby v Žiline, Novom Meste n/Váhom, Prešove, Rimavskej Sobote a dokonca skončil i úspešný bratislavský klub Slovnaft).

Zdá sa však, že zvýšená aktivita Slovenského bridžového zväzu už začína prinášať prvé ovocie, pretože Slovensko sa od 15. 10. 2003 stalo členom vrcholnej bridžovej európskej organizácie (EBL). Pod jej patronátom sa v Bratislave vo februári 2004 uskutočnilo štvorstretnutie juniorov Česka, Maďarska, Rakúska a našich nádejí.

Prítomní boli i špičkoví funkcionári EBL, ktorí sa pri tejto príležitosti stretli s významnými predstaviteľmi štátnej správy. Očakáva sa, že to pomôže uviesť do života predbežne sľúbenú podporu v oblasti školstva a športu. Ostáva len dúfať, že rok 2004 bol pre bridž na Slovensku prelomovým.

Aj táto stránka má ambície prispieť svojou troškou k jeho rozmachu okrem iného i propagáciou činnosti jednotlivých klubov, ktoré by mali byť jeho nosným pilierom. Dúfajme, že k doterajším aktívnym pribudnú v krátkej budúcnosti i ďalšie.



Bratislava
V medzivojnovom období bol v multilinguálnej Bratislave bridž medzi intelektuálmi veľmi obľúbený, i keď nie je možné hovoriť o nejakej jeho organizovanej forme. A o tom že mal i svoju kvalitu, svedčí i skutočnosť, že z tohoto prostredia vyšiel napr. J. Brešťák, ktorý ešte v pokročilom veku patril medzi najlepších hráčov Československa. Tí prv narodení si ho určite dobre pamätajú; istý čas s ním úspešne hrával i Martin Šnábl.

A bol to práve on, ktorý v povojnovom období bol jednou z ústredných postáv nielen bratislavského, ale i celoštátneho bridžu. Tento žoviálny hráč, s neodmyslitelnou fajôčkou, dodával lesk každému turnaju v republike a bol mimoriadne obľúbený nielen ako partner, ale i ako človek. K jeho pôsobeniu sa príležitostne Bridge Studio ešte vráti osobitným medailonom.

Medzi význačných bratislavských hráčov z obdobia tesne po vojne patril predovšetkým známy šachový medzinárodný majster dr. Max Ujtelky, ale i ďalší (Velgos, Dicsö, Belaj, Breiner, Jiráskovci, Okoličániová atď.)

Nástup silnej mladej generácie sa datuje do 70.-tich rokov, keď veľkú aktivitu vyvíjali dva vysokoškolské kluby - v internátoch Mlynská dolina (Unic) a Mladá Garda; naviac vznikol i klub pri chem. závode J. Dimitrova.

Najväčší rozmach bridžu v Bratislave sa začal v polovici sedemdesiatich rokov, keď P. Mokráň s I. Tatranským založili nový klub pri ZK ROH Slovnaft, ktorý sa stal dlhoročným domovom všetkých bratislavských hráčov. Obaja k tomu využili svoje postavenie i kontakty v tomto závode, ktorými dokázali prelomiť odpor politických štruktúr k tejto "buržoáznej" hre. Dôležitá bola i skutočnosť, že predovšetkým dokázali zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na bohatú činnosť klubu.

Bolo len otázkou času, kedy sa dostavia prvé výrazné úspechy, a to tým skôr, že sa z nastupujúcej mladej generácie vykryštalizovala skvele zohraná dvojica Filip - Velecký, ktorú v ich raste podporoval skúsený M. Šnábl a k majstrovstvu ktorých sa snažili priblížiť ďalší ambiciózni hráči (Henc, Jedlička, Vašíček).

Prvé družstvo Slovnaftu sa veľmi rýchle prepracovalo (ako jediní zo Slovenska) do celoštátnej I. ligy, kde prevážne bojovali o prvé priečky a v r. 1986, po urputnom boji s dlhoročným preborníkom BK Praha, získali titul majstrov Československa. Mužstvo hralo už bez Šnábla, ale s mimoriadne talentovanou dvojicou juniorov Baron-Gmiterko (bohužiaľ predčasná smrť Barona, ukončila ich prudký vzostup). Víťazné družstvo absolvovalo prebor v zložení: Filip, Velecký, Henc, Vašíček, Baron, Gmiterko.

Silné bolo i B-družstvo, ktoré trvalo pôsobilo v II. lige (v niektorých jej ročníkoch bojovali až dve družstvá), a viackrát im postup do I. ligy unikol iba o vlások. Veľmi dobrý výkon podalo v r. 1987, keď po úspechu v Žiline (2. miesto za silnou Warszawou) sa prebojovalo po víťazstve v moravsko-slovenskej skupine čs. pohára až do jeho finále. Najčastejšie hrali v zložení: Mokráň, Tatranský, Viest, Štekauer, Rezek, Lihán, Okoličániová a Hvojníková.

I v súťažiach párov dosiahli členovia klubu rad prenikavých úspechov. Bolo ich toľko, že ich výpočet by zabral priveľa priestoru (a žiaľ zatiaľ ich nemáme ani všetky zdokumentované). Je samozrejmé, že lví podiel na nich majú Filip s Veleckým a Šnábl, ktorým občas boli partnermi i Henc, Jedlička a Vašíček. Bolo to cca 40 víťazstiev na domácich i zahraničných turnajoch, nepočítajúc veľa umiestnení na popredných priečkach. Z tých najvýznamnejších stačí spomenúť skvelé 2. miesto Filipa s Veleckým na Grand Prix Warszawy 1978, spomedzi 400 párov z celej Európy; Velecký tam neskôr s poľským partnerom i zvíťazil. Cenné boli i víťazstvá na veľkých turnajoch v Sofii, Budapesti, Kesthely a Tatabanyi, za zmienku stojí i 2. miesto Veleckého na veľkom individuáli pod patronátom EBL v Maďarsku. Víťazstvá na domácich Veľkých cenách (Praha, Brno, Bratislava atď.) tiež nechýbali.

I ďalší hráči dosiahli slušné výsledky, ktoré však zostávali v tieni veľkých úspechov "silnej šestky". Len tak námatkou to boli napr. viaceré účasti dvojice Mokráň-Tatranský vo finále preboru párov, keď raz sa stali piatym najlepším párom Československa; za veľký úspech je možné považovať i ich 3. miesto na VC Bratislavy 1980 (ako najlepší pár z ČSR).

Ale ešte sa pár riadkami vráťme k Veleckému a Filipovi, ktorí boli i oporou štátnej reprezentácie. Zúčastnili sa na Majstrovstvách Európy v Turku a Mentone, na bridžovej Olympiáde na Rhodose a majstrovstvách sveta v Tunise. A o tom, že tam nehrali podradnú úlohu svedčí napr. cena za najkrajšiu partiu ME v Turku, ktorú získal Filip za brilantnú zohrávku (je i v knihe Ivana Tatranského Bridž pre každého). Je samozrejmé, že táto dvojica nechýbala ani pri veľkom úspechu na Majstrovstvách socialistických štátov, na ktorých podala excelentný výkon. Družstvo vtedy zvíťazilo vo všetkých stretnutiach (porazili i skvelé Poľsko 17:13 na jeho pôde), no napriek tomu obsadili iba 2. miesto, keď celkový počet VP hovoril v prospech Poliakov (vyššie víťazstvá so slabšími). Nesmieme v tejto súvislosti zabudnúť na fakt, že v bývalej ČSSR bol Edovi Veleckému v r. 1983 udelený titul majstra bridžu, ako jedinému slovenskému hráčovi.

Viacerí členovia klubu, popri hernej činnosti sa venovali i ďalším aktivitám. Vychádzal interný Bulletin, ktorý informoval o dianí v klube, ale i mimo neho, pre členov sa rozmnožovali rôzne teoretické materiály, v skriptovej forme boli publikované preklady zo zahraničnej literatúry. Ale najväčším úspechom bolo založenie tradície veľmi úspešných štvordňových medzinárodných turnajov, ktoré si získali mimoriadnu obľubu najmä u poľských a maďarských hráčov (občas sa účastnili i Bulhari a Rakúšania). Zriedkavosťou nebola účasť 80 párov, čo na vtedajšie pomery bol úctihodný počet. Prvý ročník sa uskutočnil v r. 1976 (zvíťazili Šnábl s Veleckým) a posledný pätnásty v r. 1990 (po prvýkrát s účasťou hráčov z Nemecka a Švajčiarska).

A to bola labutia pieseň úspešného klubu pod hlavičkou Slovnaftu. Zmenené spoločenské a hlavne ekonomické podmienky neumožňovali pokračovať v činnosti klubu v zaužívanom štyle. Z diania vypadli viaceré opory klubu – niektorí z nich odišli za lepšími podmienkami do zahraničia (medzi inými i Filip), ďalší dali prednosť iným aktivitám. Poriadanie organizačne náročných turnajov tiež už nebolo možné (nové vedenie resp. privatizácia predtým využívaných zariadení Slovnaftu), a nakoniec i strata "strechy nad hlavou". Tí najskalnejší boli odkázaní na hru iba v súkromí. Až v posledných rokoch začína ožívať bridžová činnosť, objavujú sa i noví mladí hráči, ostáva iba dúfať, že Bratislava sa časom opäť vráti na stratené pozície.


Kam v Bratislave na bridž?
DOPRASTAV (Košická 52)
blízko Centrálneho trhoviska

Každý utorok o 17.00 hod.
  Informácie: tel. č. 62859473, mail: pmokran@internet.sk  

Potešiteľné je, že vďaka iniciatíve p. Petra Kalinu vznikol ďalší klub, ktorý sa pod názvom HONÉR venuje predovšetkým novým záujemcom (poriada pre nich bezplatné kurzy).

Tí frekventanti kurzu (vedie ho Ivan Tatranský), ktorí už zvládli základy bridžu i niektorí rekreační hráči, sa zúčastnili kvalifikácie do 1. ligy (dve družstvá) a sú i platnými účastníkmi 2. ligy (Západ). Klub má i svoju vlastnú internetovú stránku, ktorú môžu využívať všetci začínajúci hráči, pretože obsahuje nielen študijné materiály, ale i odkazy na iné vhodné stránky.

Klub HONÉR
kurzy, turnaje, rekreačný bridž
Reštaurácia BATIDA
Novohradská ul. 6 (za križovatkou Košická- Prievozská)
trolejbusy 202, 207, 208 a bus 70

Každú nedeľu o 17.00 hod.
  Informácie: mobil: 0905 966123; mail: peterinvit@gmail.com  


Košice
Bridžový život v Košiciach bol vždy čulý. Už v období prvej ČSR je možné pozorovať prvé úspešné vystúpenia košických hráčov. Tí sa grupovali hlavne z radov miestnej inteligencie, živnostníkov i aristokratov. K ich dobrej hernej úrovni prospievali i úzke kontakty na významných budapeštianských hráčov.

Istý útlm si vynútila II. svetová vojna, spojená s presúvaním hraníc, fašizmus a následne tvrdý komunizmus v päťdesiatych rokoch. V rokoch šesťdesiatych, keď už sa politická klíma trochu zmiernila, bol založený bridžový krúžok pri Závodnom klube ROH VSS. Pribudli aj noví hráči, o čo sa predovšetkým zaslúžil Štefan Pollák, ktorý bol odborným asistentom na VŠT. Poriadal kurzy hlavne pre študentov, ktorí si založili vlastný bridžový klub. Tento za krátky čas nadviazal spoluprácu s bridžovým krúžkom pri VŠ v Miskolci a na jar v roku 1968 sa na ich pôde uskutočnilo prvé vzájomné medzimestské stretnutie. Bol to začiatok tradície, ktorá sa udržuje dodnes.

Oba miestne kluby (VŠT i VSS) sa v r. 1971 zlúčili, čím začal pod hlavičkou TJ VSŽ „zlatý vek“ košického bridžu. Najprv to bolo naviazanie kontaktov s Ljubljanou (neskôr z politických dôvodov prerušené), a s Varšavou (Grand Prix Varšavy). Od roku 1978 sa hráči zúčastňovali i na celoeurópskej súťaži Philip Morris (European Bridge Cup) vo Varšave i Budapešti. Nechýbali ani na najväčších domácich turnajoch so zahraničnou účasťou, akými boli Marianske Lázně, Bratislava, Olomouc a Ostrava.

Klub využil získané skúsenosti i pri organizovaní vlastného medzinárodného turnaja, ktorý sa hrával každoročne začiatkom novembra a bol druhým najväčším na Slovensku a patril medzi päť najvýznamnejších v býv. republike.

V oficiálnych celoštátnych súťažiach býv. Československa bolo vždy aspoň jedno družstvo v II. lige (boli ročníky i s tromi). Postúpili i do I. ligy, ale udržali sa v nej iba jeden rok. Špičkoví košickí hráči nechýbali ani vo finále Preboru párov.

V osemdesiatych rokoch začína útlm v bridžovej činnosti. Jednou z hlavných príčin bolo narastanie finančných problémov TJ VSŽ, ktoré mali za následok zrušenie bridžového klubu. Viacerí hráči začali vynechávať pravidelné súťaže, ev. prestali hrávať. Na konci osemdesiatych rokov bol problém i zabezpečiť hraciu miestnosť.

Nepomohla ani zmena politického systému po r. 1989, skôr naopak. Niektorí hráči dali prednosť iným aktivitám a naviac chýbali i potrebné finančné prostriedky. Aj v tomto období sú tu našťastie nadšenci (zo starších je to predovšetkým Boros, s mladších Menyhért), ktorí neľutujúc čas a námahu, udržiavajú bridžový život v Košiciach nad vodou. Nezanedbáva sa ani propagácia bridžu, a to i dobre vedenou internetovou stránkou.

Napriek ťažkým podmienkam a tým i obmedzeniu účasti na väčších turnajoch, košičania využívajú okrem domácich predovšetkým otvorené súťaže v severovýchodnom Maďarsku. Jeden z významných úspechov dosiahla dvojica Hencz-Munka (najúspešnejší slovenský pár z turnaja TATRY 2003), ktorá zvíťazila na dobre obsadenom turnaji v Egeri. A že to nebolo posledné slovo košických hráčov dokazujú víťazstvá ich dvoch špičkových družstiev v celoštátnej súťaži družstiev.


Kam v Košiciach na bridž?
Lovinit Trading, Jána Čajáka č. 1
Každý utorok a piatok o 17.00
  Informácie: tel č. 055/62 257 23, mail: kosice@bridz.sk  


Michalovce
Začiatky organizovaného bridžu v Michalovciach sa datujú od roku 1975. Pri jeho zrode stála štvorica nadšencov (Zlacký, Radil, Vafek a Choma), z ktorých traja sa k základom bridžu dostali popri štúdiu na vysokých školách v Bratislave a Prahe. Ich ambície boli ihneď zo začiatku vysoké, keď ich iniciatíva začala smerovať k postupnému vytvoreniu druhého bridžového centra na východe republiky.

Naplnenie takéhoto cieľa si predovšetkým vyžadovalo snahu získať pre túto náročnú hru ďalších záujemcov. A keďže tá im nechýbala, výsledky nenechali na seba dlho čakať. Hráčsky káder sa začal rozrastať nielen z "domácej kuchyne" (Sás a i.), ale i príchodom hráčov, ktorí sa bridž naučili popri štúdiu v zahraničí (Laca a Faltus). I v súčasnosti má klub osem členov, ktorí prišli už so základmi, ktoré nadobudli ešte počas štúdia.

Získavanie nových záujemcov ako individuálne, tak i kurzami sa zúročilo do tej miery, že v niektorých obdobiach hralo v Michalovciach bridž 35 až 40 ľudí, čo bolo veľkým úspechom. Nezanedbávala sa ani spolupráca s košickým klubom, ktorého dlhoročné skúsenosti mohli iba pomôcť.

Následne sa začali objavovať i športové úspechy. Už krátko po začiatku činnosti (r. 1977) vyhrala dvojica Radil- Zlacký košický barometer na ôsmich stoloch a o dva roky na to obsadila 11. miesto (z 80 párov) na silne obsadenom medzinárodnom turnaji v Košiciach. Za zmienku ešte stojí i 3. miesto Zlackého spolu s Chomom na turnaji o Pohár rektora VŠD v Žiline. O dobrej úrovni klubu svedčí i účasť v II. lige (moravsko-slovenská), ako i striedavé úspechy členov klubu (i v partnerstve s košickými hráčmi) v Maďarsku i na bratislavských medzinárodných turnajoch.

Po roku 1989 došlo k prechodnému útlmu činnosti (ako tomu bolo u všetkých slovenských klubov), ale od r. 1998 začína v Michalovciach opätovne prudký vzostup bridžovej činnosti. Pribudlo viacero nových hráčov (Biačko, Onder, Fekesházy, Šikra B., Ferenc D., Štefan, Tokárová Ljubov i Violka a i.) V súčasnosti má klub 17 stálych členov a ďalších ôsmich skúsených hráčov, ktorí sa zapájajú iba sporadický. Sú schopní do východoslovenskej ligy postaviť až štyri družstvá. A dostavujú sa i úspechy v rôznych súťažiach. Určite k nim napr. patrí 5. miesto dvojice Šikra B.-Zlacký na CZECH OPEN 2002, druhé miesto v slovenskej lige družstiev 2003, a čo teší, i vynikajúce výsledky nádejnej V. Tokárovej, juniorskej reprezentantky Slovenska v Tatrách a ešte mnohých ďalších. Najmladším členom klubu je Michal Šikra, ktorého do tajov bridžu zaúča jeho otec Braňo. A čo ešte je veľmi dôležité, v klube vládne priateľská atmosféra a každý sa na ten „štvrtok“ teší.

Mimoriadne záslužná je i obetavá práca spoluzakladateľa klubu ing. Zlackého aj ako člena vedenia Slovenského bridžového zväzu, kde využíva svoje výborné organizačné schopnosti na získanie podpory pre bridžové hnutie všetkými dostupnými prostriedkami.

Záverom neostáva iné ako konštatovať, že štyl, akým sa michalovčania pri rozvoji bridžu prezentujú, môže byť vzorom pre všetky mestá na Slovensku, a to aj pre tie väčšie.


Kam v Michalovciach na bridž?
  Ekonomická univerzita, Masarykova 9  
Každý štvrtok o 17.30 hod.
  Informácie: tel. č. 056/6431636 ev. mail: p_laca@szm.sk  


Topoľčany
Počiatok klubovej činnosti v Topoľčanoch je veľmi poučný a môže slúžiť ako vzor aj pre ostatné „nebridžové“ Slovensko. A zdá sa, ako ukazujú skúsenosti z etablovania bridžovej činnosti v Trenčíne i Žiari n/H, že už sú tu i nasledovníci.

Curriculum vitae topoľčianskeho bridžu potvrdzuje, že azda najdôležitou podmienkou pre odstránenie bielych miest na bridžovej mape Slovenska je iniciatíva jednotlivcov so srdcom pre bridž a naviac s organizačným ev. pedagogickým talentom. A na to mali v Topoľčanoch šťastie, keď na miestne gymnázium prišiel prof. Igor Trepáč, ktorý sa s bridžom zoznámil počas štúdia v Bratislave. V rámci svojej práce s mladými ľudmi získal prvých záujemcov a vďaka jeho entuziazmu sa mu okrem študentov podarilo vzbudiť seriózny záujem o bridž aj medzi seniormi, pričom sa zameral i na šachistov a hráčov mariášu.

Je dôležité, že sa snažil nielen o to, aby noví adepti zvládli základy hry, ale tiež aby sa rozvinula klubová činnosť so všetkým, čo k tomu patrí. Začalo to spoluprácou s I. Tatranským, ktorý pomohol pri organizácii prvého turnaja v máji 1997 spojenú s prednáškou o súťažnom bridži, pravidlách, etike ako i poskytnutie softwaru a literatúry. Už tento I. ročník „Topoľčianskych trefov“ (neskôr premenovaný na Topvar Trefy) bol výborne zorganizovaný včítane hodnotných cien, ale čo je hlavné, že jeho účastníci sa zoznámili s reálnou turnajovou atmosférou (zvíťazil hosťujúci pár Okoličániová- Tatranský). Tým začala tradícia turnajov, na ktorých sa zúčastňovali i hráči z iných miest (aj z Českej Republiky). Doteraz azda najsilnejšia účasť bola v r. 2003 (vyhrali Boros s Lohayom z Košíc).

Je sympatické, že prof. Trepáč v svojom úsilí zvyšovať hernú úroveň, zorganizoval i niekoľko „výjazdov“ do Bratislavy a aj na medzinárodný turnaj v Smoleniciach, aby si členovia klubu mohli zahrať so špičkovými hráčmi a získavali tak ďalšie skúsenosti. A neostalo iba pri tom. Príjemné spomienky zostali aj po dvojnásobnej návšteve Viedne (Hausturnier BCR) v septembri 1999 (5 párov) i v r. 2000. Topoľčianci tam zanechali veľmi sympatický dojem, o čom svedčí i pozvanie p. Plachetzkého na ich výročný turnaj Erntedankfest, za ktoré sa im odvďačili prekvapujúco výborným výkonom páru Bielik – Závodský, ktorý v konkurencii 66 dvojíc obsadil skvelé 12. miesto s 57,05 %!

A že im tieto zahraničné potulky prospievali dokazuje i účasť na turnajoch v Györi a hlavne v ČR (Olomouc, Uh. Hradiště, Hranice, Pardubice). Tak napr. na známom medzinárodnom turnaji Flora Olomouc 1999 Závodský spolu s Biurkowskim z Poľska obsadil vynikajúce 6. miesto s 54,59 %.

Samozrejme, že nezanedbávali ani slovenské turnaje (žiaľ je ich málo) – tak napr. na Karpatskom pohári 2003 v Michalovciach obsadil pár Trepáč – Závodský 4. miesto. Sú stabilnými účastníkmi I. ligy družstiev (seniorský i juniorsky tím), ako i medzinárodného turnaja TATRY. Poriadajú už tradičné podujatie Topvar Trefy, ale i ďalšie, ako boli napr. Belinské Piky, Skubák Open a hlavne turnaje pre juniorov.

To, čo je na topoľčiancoch najsympatickejšie, je predovšetkým ich úsilie získavať mládež pre bridž. Slovensko v tomto smere pociťuje výrazný deficit, a preto je táto snaha mimoriadne prospešná. Napr. odchovanec Miloslav Krošlák je v základnom kádri reprezentačného družstva juniorov, v r. 2001 vyhral spolu s Luciou Palušovou turnaj juniorov v Bratislave a zúčastnil sa v r. 2004 na Štvorstretnutí juniorov susedných krajín i na ME juniorov v Prahe. Výkonom sa mu približujú i ďalší (Marga, Čaplár, Lobotka, Samuheľ atď.) a čo je tiež potešiteľné, že sa darí získavať pre bridž i dievčatá (tak napr. na vianočnom turnaji 2004 sa zúčastnilo až 13 dievčat).

O vysokej aktivite v juniorskom bridži svedčí i častá účasť topoľčianskych nádejí na viacerých turnajoch a kempoch v ČR, ako sú známe podujatia v Hluku, prebory ČR dorastu ap. Agilita prof. Trepáča v tejto oblasti ho predurčila i do funkcie predsedu komisie mládeže pri SBZ. Dobrú prácu s mládežou v Topoľčanoch si všimla pri svojej návšteve Slovenska i funkcionárka EBL pani Marijke Blanken z Holandska, ktorá darovala klubu sadu biddingboxov.

Žiaľ nebolo možné sa vyhnúť i smutnejšej udalosti, akou bola smrť Gustáva Komžíka, jedného z najobetavejších členov klubu. Jeho nedobrovoľný odchod v apríli 2001 mal za následok i prechodný útlm seniorskeho bridžu v meste. Česť jeho pamiatke!

Aby bol obraz o topoľčianskom bridži úplný, je treba sa ešte zmieniť o vydávaní občasníku „Sedem trefov hrmených“, ktorý prinášal rozmanité informácie zo života klubu ako i úvahy tzv. rady starších, čo tiež prispelo k príjemnej atmosfére v živote klubu.

Takáto bohatá činnosť je nad sily jediného človeka a je preto potešiteľné, že sa veľmi aktívne do tejto náročnej práce zapojil i p. Anton Závodský, ktorý sa nielen výrazne podieľa na organizovaní podujatí klubu, ale vďaka svojim kontaktom zabezpečuje pre nich i sponzorov. Naviac sa venuje i tým najmladším záujemcom o bridž, keď na miestnej ZŠ Tríbečská vedie krúžok minibridžu; táto záslužná činnosť sa iste v budúcnosti zúročí.

Neostáva iné ako si želať, aby topoľčiansky príklad nasledovali i ďalšie mestá.


Kam v Topoľčanoch na bridž?
Gymnázium
Každý utorok o 14.15 hod.
  Informácie: telefón 038/5325323 ev. mail: itrepac@yahoo.com


Trenčín
Toto významné mesto na Považí bolo dlho mimo aktívneho bridžového diania. Zdá sa však, že od roku 2004 sa v tomto meste nabité históriou začína písať i história bridžová. Jej priekopníkom je p. Miroslav Velčko, ktorý vyvinul značné úsilie, aby i Trenčín sa objavil na bridžovej mape Slovenska. Už v tom istom roku sa trenčianske družstvo prihlásilo do celoštátnej ligy a dá sa povedať, že obstálo so cťou, keď postúpilo zo Severozápadnej divízie do finálových bojov Západnej konferencie.

Tento úspech neznižuje ani fakt, že družstvo bolo zostavené nielen z trenčanov; veď vychovať vlastných hráčov, ktorí by dosahovali úroveň tých z dlhoročnými skúsenosťami, sa zo dňa na deň určite nedá. Ale prvé a rázne kroky už boli vykonané.

V roku 2005 naviazal Trenčín veľmi aktívnu spoluprácu s kolegami so Žiaru nad Hronom a dohodli sa, že tento rok sa zúčastnia bojov o majstra Slovenska družstiev spolu. A už prvé ich zápasy boli veľmi úspešné.

Dúfajme, že sa p. Velčkovi bude rovnako dariť i v získavaní nových adeptov tejto hry, a že bridžový život v Trenčíne bude z roka na rok bohatší.


  Kontakt pre záujemcov o bridž v Trenčíne  
 mail: velckom@pobox.sk 
 mobil: 0905 497036
 fax: 032/6526713 


Žiar nad Hronom
Malá rodinka bridžových klubov na Slovensku je bohatšia o ďalší. Je ním od roku 2003 malý kolektív (zatiaľ) nadšencov zo Žiaru nad Hronom, čo je príjemným prekvapením, pretože tým toto dvadsaťtisícové mesto predstihlo veľa iných s podstatne väčším počtom obyvateľov.

Hlavnú zásluhu na tom má p. Stanislav Kuchyňa, ktorý založil na miestnom gymnáziu krúžok, ktorý začal veľmi skromne (prihlásili sa traja – Halama, Holic a Toma), ale intenzívne. Začali s minibridžom a po roku si svoje nadobudnuté znalosti išli preveriť na turnaj do Topoľčian. Aj keď podľa očakávania ešte neohrozili tých skúsenejších, neodradilo ich to, ale práve naopak pridali na úsilí zvýšiť svoju hernú úroveň. Naviac získali i posilu, keď v svojom meste „objavili“ Mira Škundu, ktorý sa už bridžu venoval dávnejšie.

Ich agilita vyústila do snahy odskúšať si svoje schopnosti v celoštátnej lige družstiev 2005. V súvislosti s tým naviazali spoluprácu s Trenčínom, ktorý má zatiaľ tiež málo vlastných hráčov a už oba zápasy, ktoré v tejto súťaži odohrali, sú dôkazom prudkého vzostupu ich hernej úrovne – víťazstvo 20:10 nad skúseným topoľčianskym družstvom je toho najlepším dôkazom.

Členovia klubu dávajú o sebe vedieť i na internete a to nielen na BBO, ale aj vlastnou stránkou, ktorú odporúčame do pozornosti bridžovej obci.

Ak bridžisti zo Žiaru nad Hronom nezľavia zo svojho doterajšieho úsilia, iste budeme o nich ešte veľa počuť.


  Kam v Žiari nad Hronom na bridž?  
ZŠ Štefana Moyzesa (vedľa autobusovej stanice)
Každý piatok o 17.00 hod.
  Informácie
  telefón: 045/6761645 (mobil: 0903 124387)
  mail: kuchynas@stonline.sk  


Piešťany
Milým prekvapením je vznik ďalšieho klubu, ktorého snahou je rozhýbať bridžový život v tomto významnom kúpeľnom meste s cieľom získať nielen nových záujemcov ale slúžiť i hosťom.

Pri jeho zrode stáli miestny Peter Barančík, ktorý sa po rokoch opäť vracia k bridžu spolu s veľmi aktívnym topoľčianskym funkcionárom Antonom Závodským a za spolupráce Alojza Zlackého. Dúfajme, že táto ich snaha bude korunovaná úspechom a bridžový život v Piešťanoch sa bude ďalej rozvíjať.


  Stretnutia záujemcov o bridž v Piešťanoch  
Balnea Esplanade
Každý štvrtok o 17.00 hod.

A čo ďalšie slovenské mestá?



NA ZAČIATOK         &n bsp;NAZPÄŤ        Na hlavnú stránku